Škola

Základná škola s vyuč. jazykom maďarským, Olováry

Adresa: Olováry č. 132, 991 22, okres Veľký Krtíš

Presne nevieme, kedy bola v obci založená prvá Škola. Len toľko je isté, že v roku 1788 v obci už bola škola s učiteľským bytom. Od r. 1788 do r. 1883 obec nemala kvalifikovaného učiteľa, deti vyučovali väčšinou šikovní remeselníci. V neskoršom období v tejto budove bol aj obecný úrad. Nakoľko táto budova nevyhovovala podmienkam doby v r. 1853 bola postavená nová škola neďaleko od bytu farára. Táto budova zhorela v r. 1858.

V tom istom roku na tom istom pozemku, ale na inom mieste vybudovali novú školu. Šindľová strecha Školy 5. februára 1920 následkom požiaru od komína zhorela. Aj v tom období žili tu ľudia, ktorí boli ochotní pomáhať a s ich pomocou opravili školskú budovu. Za opravu školy, okrem darov, obec zaplatila 18 tisíc korún.

V tomto období škola nemala ani učiteľskú a ani žiacku knižnicu. Bola slabo vybavená názornými učebnými pomôckami, mala len 12 ks pomôcok na vyučovanie fyziky a 5 ks máp na vyučovanie dejepisu a zemepisu.

Škola do r. 1937 slúžila aj ako kultúrne stredisko, odtiaľ čerpali vedomosti olovárske deti.
V r. 1937 bola postavená terajšia Škola. Vysvätená bola 12 - septembra 1937. Hĺbka školskej studne bola 28,5 m. Budova školy a učiteľský byt boli postavené pod jednou strechou. Dve učebne sú 9 m dlhé a 5m široké. Byt učiteľa pozostával z 2 izieb, z kuchyne a z hospodárskych budov.

Tento krátky prehľad o škole by nebol úplný, keby sme nespomenuli mená tých, ktorí učili, poučovali, vychovávali k dobrému a boli príkladom olovérskym deťom:

• 1788 - 1789    Kazanicky Márton
• 1789 - 1791    Konnek Béla
• 1791 - 1793    Cseszinszky Béla (Elek)
• 1793 - 1800    Kovács Antal
• 1800 - 1818    Kriskó János - ö jegyző is volt
• 1818 - 1835    Tábory István
• 1835 - 1843    Majenky László
• 1843 - 1844    Gondos Péter
• 1844 - 1846    Jóhn János
• 1846 - 1849    Milován Lipót
• 1849 - 1883    Knapek István
• 1883 - 1889    Jablonszky Lajos
• 1889 - 1893    Csiffáry Alajos
• 1893 - 1896    Buris Dezső
• 1896 - 1897    Krompár Ferenc
• 1897 - 1898    Pála István
• 1898 - 1899    Mondula Ferenc
• 1900 - 1903    Auguszt Endre
• 1903 - 1910    Sinály István
• 1910 - 1913    Pintér József
• 1913 - 1919    Kalmár Ilona
• 1919 - 1920    Kalmár Gyula
• 1920 - 1933    Koltányi Károly
• 1933 - 1939    Petržel Lukáč, Szalay Dezső
• 1939 - 1942    Szalay Dezső, Nyári Lajos
• 1942 - 1943    Dusa Gáspár
• 1943 - 1945    Bódy Dénes
• 1945 - 1960    Petržel Lukáč, Belá Lajos, Vanko József, Dydi, Gemer László, Straková Barbora, Mag Ottó
• 1960 - 1962    Cseri József, László Irén, Csicsai Imre
• 1962 - 1967    Cseri József, Csicsai Imre
• 1967 - 1979    Gemer László

V roku 1979 v Olovároch äkola zanikla. Od prvého ročníka museli deti chodiť do školy v Buäinciach. Zmena nastala len v roku 1994, keď na podnet rodičov a obecného úradu znovu 1. septembra 1994 otvorili cirkevnú školu, ktorá bola pomenovaná pouľa patrónky kostola Sv. Alžbety. Do I. - IV. ročníka bolo prihlásených celkom 13 detí ( v tom školskom roku do IV. triedy nechodil nikto). Novovytvorenú školu vysvätil jasovský opát pán Karol Bartal. Riaditeľkou, podlá nových zákonov novootvorenej školy sa stala Mgr. Hajnalka Cseriová.

Pre obyvateľov Olovár bola sobota 4.septembra 2004 iná než tie ostatné. Pripomenuli si totiž desiate výročie založenia základnej školy svätej Alžbety s vyučovacím jazykom maďar­ským. Zároveň oslávili aj deň obce na ktorý sa zišli ľudia z celého okresu. Oslavy organizoval Obecný úrad v spolupráci s úradom vlády a nezávislými sponzormi.

Po príchode do obce nás vítali domáci, ktorí ako usilovné včielky  pripravovali akciu.  Po obci sa prechádzali ženy v tých najpestrejších a  hlavne farby obce symbolizujúcich krojoch. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa tu dnes udeje niečo nezvyčajné, veľkolepé.

Pred školou, ktorá sídli susedstve s katolíckou farou sa už netrpezlivo zo raďovali deti, aby privítali podpredsedu  vlády SR Pála Csákyho. Ten  nenechal na seba dlho čakať, a po zvítaní sa s deťmi, im odovzdal balíčky so školskými pomôckami. Z uvítacej ceremónie nikto neodchádzal naprázdno, pretože pre čestné­ho hosťa si obyvatelia obce na znak vďaky za pomoc, ktorú im podpredseda vlády poskytuje, tiež pripravili malé prekvapenie. Akoby na povel sa na novoopravenej streche kostola Sv,Alžbety rozo­zvučali zvony, ktoré hlásili začiatok svetej omše, ktorú celebrovali vdp. Hlédik Ladislav a Jozef Parák. O slovo však požiadal aj podpredseda vlády. Omšu zavŕšili maďarskou hymnou.

Pohárikom sektu si na rozlúčku s podpredsedom vlády SR, P. Csákym (ktorý odchádzal na festival národnostných menšín do Trnavy) a hlavne na zdravie stihli pripiť všetci hostia v zrekonštruovanej katolíckej fare a v rýchlosti prebrať problémy, ktoré najviac sužujú obec. Pál Csáky: "Prijal som pozvanie starostky obce z viacerých dôvodov. Pochádzam z krtíšského  pred obecným úradom okresu z dediny Koláry. V preklade do maďarského jazyka je to Kóvár a Olováry sú zas Óvár. Takže  tu je podobnosť medzi mojou rod­nou dedinou a Olovármi. Aj ja som, ako žiak, navštevoval malotriedku rovnakého typu a trochu som aj asistoval pri zakladaní tejto školy. Desať rokov ju finančne podporujeme, a aj teraz som obci prisľúbil dvesto tisíc korún na do­končenie opravy strechy školy. Je potrebné, aby aj v malých obciach pôsobili školy.

Tento región má veľké problémy sociálneho a ekonomického typu. Známy je hlavne nezamestnanosťou. Ak aj nevieme všetky problémy riešiť naraz, hlavne finančné, aspoň  takýmto spôsobom, priamym kontaktom s ľuďmi, sa v nich snažíme držať vieru v obrat k lepšiemu. Ten nastane, len potrebuje čas a aj iniciatívu samotných pri hľadali možnosti zmeniť nepriaznivý stav. Takže z tohto dôvodu často chodím do problematických regiónov. Do budúcnosti by som chcel pro­stredníctvom vášho týždenníka zaželať občanom veľa optimizmu a výdrž v tomto ťažko skúšanom okrese. V budúcnosti sa s kolega­mi z rezortov budeme snažiť o pri­tiahnutie zahraničného kapitálu a investícii do tejto oblasti."

Zábava až do rána:

To už na hostí čakal v priestoroch kultúrneho domu obed a vopred pri­pravený program. V ňom sa pred­stavili deti zo ZŠ vo Vrbovke, folklór­na skupina Dúha Olováry a do tanca spievali hosťom aj folkloristi z Bušiniec. Celý program uvádzal Gyula Dodzsár so starostkou obce Irmou Benkocsovou, ktorá sa k celému dňu vyjadrila: "Som zaviazaná občanom obce pre ich obetavosť pri organizovaní, čí už dňa obce alebo osláv ju­bilea školy. Chcela by som sa poďakovať hosťom za prijemnú at­mosféru. Verím, že o desať rokov sa tu stretneme opäť na oslavách 20. výročia školy." Pomedzi vystúpenia tanečníkov do­razili aj futbalisti starých pánov z Maďarska, aby odohrali priateľský zápas s domácimi starými pánmi. Po zápase organizátori žrebovali bo­hatú tombolu a kto vydržal, mohol sa schuti zabaviť na obecnej diskotéke.

Z histórie školy

Prvá zmienka o škole v obcí Olováry siaha až do roku 1783. V tých časoch v obci nepôsobil učiteľ, preto deti učili šikovnejší remeselníci. Keďže budova nezodpovedala podmienkam pre vyučovanie, v roku 1853 si vybudovali olovárčania novú. Tú v roku 1858 zničil požiar. O rok neskôr školu po druhý krát pre­stavali do susedstva s farou, kde stojí až dodnes.

Nová éra školy sa do kroniky zapí­sala 1 septembra 1994, kedy na zá­klade žiadosti Obecného úradu a občanov obce. školu opäť otvorili pod názvom Základná škola sv. Alžbety s vyučovacím jazykom ma­ďarským. Prvou riaditeľkou sa stala Mgr. Cseri Hajnalka a detí školu navštevujú dodnes.

Nový rok s novým učiteľom:

Od nového školského roku nastali zmeny na poste učiteľov. Svoje no­vé pôsobisko v obci našiel Urban Aladár, ktorý vyučoval na ZS vo Vrbovke

"Verím, že si na nový kolektív zvyknem. Neprichádzam do nepo­znaného, pretože väčšinu obyva­teľov. Robím totiž šoféra deťom, ktoré z obce dochádzajú do školy až do Vrbovky,"

Ali, ako učiteľa familiárne prezývajú, pripravoval deti aj počas posledných dvoch týždňov na program, s ktorým vystúpili práve na týchto oslavách "V programe som chcel vyzdvih­núť problematiku spolužitia Slovákov a Maďarov v tomto kraji. Musím deti pochváliť, pretože polhodinový program zvládli na jednotku. Len aby v rovnakých výsledkoch pokračovali aj v škole.."

Ako na školu spomínajú jej bývalí žiaci ?

MONIKA VÍZIOVÁ:

"Základnú školu v Olovároch som navštevovala štyri roky. Momentálne sa učím za cukrárku v Rimavskej Sobote. Aj keď som bola ešte malá, keď som ju na­vštevovala, mám na ňu len pri­jemné spomienky, za čo vďačím pani učiteľke Hajnalke Cséryovej. V škole som spoznala svet očami kresťanstva a mnoho som sa tu naučila."

TELEK ERIKA A KATYI NIKOLETT:

 "Školu sme navštevovali pred de­siatimi rokmi. Potom sa však naše cesty rozišli a každý z nás si vy­bral inú cestu. Vďaka pani učiteľ­ke Cseryovei však máme trvalé spomienky stále pred očami. Celé štúdium tu, v Olovároch, bolo pre nás jedným veľkým príbehom mladosti."

DAVID DOBRA:

"Navštevujem základnú školu vo Vrbovke. Či mi bolo lepšie tu ale­bo vo Vrbovke, je ťažké povedať. Teraz máme viac učiteľov a väčší kolektív žiakov, to sú azda pozitíva oproti minulosti. Mínusom je 50 km denne, ktoré precestujeme. Ale dá sa to vydržať.

- J. PAVLOVKIN